Keď sa povie „kriminalita“, mnohí si predstavia zločincov, ktorí si zaslúžia len trest. Ale čo ak vám štatistika ukáže, že problém nie je len v ľuďoch, ale aj v tom, kde a ako žijú? Tento článok nás zavedie späť do 19. storočia, keď sa na kriminalitu začalo pozerať inak – nielen ako na dôsledok zlej povahy, ale ako na dôsledok životných podmienok. A ukážeme si, prečo sú tieto zistenia aktuálne aj dnes.
V prvej polovici 19. storočia sa kriminalita považovala za čisto morálny problém. Zlodeji kradli, vrahovia zabíjali, prostitútky kazili spoločnosť – a všetci boli jednoducho „zlí ľudia“. Trest bol jediným riešením. Žiadna prevencia, žiadne pochopenie, len súdy a väzenia. V tom čase sa však začali objavovať prvé systematické záznamy o kriminalite – počty krádeží, vrážd, znásilnení, samovrážd. A práve tieto dáta si všimol istý belgický matematik a astronóm menom Adolphe Quetelet.
Adolphe Quetelet – belgický astronóm, matematik a zakladateľ modernej štatistiky v spoločenských vedách. Zdroj: Wikimedia Commons (verejná doména)
Quetelet zozbieral kriminálne štatistiky z Francúzska a Belgicka a spravil niečo, čo dovtedy nikoho nenapadlo: porovnal ich podľa rokov, regiónov a skupín obyvateľstva. A výsledky boli šokujúce. Tento matematik zistil napríklad, že:
- Počet vrážd, znásilnení či samovrážd sa z roka na rok veľmi málo menil. Navyše, Quetelet si z dát všimol, že počet vrážd v krajine sa nemení ani po voľbách či po výmene vlády. Či sa v krajine menila politická situácia, vláda či zákony, počet vrážd zostával každý rok takmer rovnaký – akoby spoločnosť automaticky „vyprodukovala“ svoju dávku zločinov bez ohľadu na aktuálne dianie. To znamenalo, že kriminalita je predvídateľný spoločenský jav, nie len dielo jednotlivcov.
- Rôzne typy kriminality majú rôzne sezónne a sociálne vzorce. Krádeže sa častejšie vyskytovali v zime – pravdepodobne kvôli chudobe a nedostatku práce. Vraždy a násilné činy sa zas častejšie vyskytovali v lete – pravdepodobne kvôli teplu, stresu a vyššej interakcii medzi ľuďmi.
- Páchateľmi trestných činov sú najčastejšie mladí muži. Mladé ženy sa na trestnej činnosti podieľali výrazne menej. Najvyššia kriminalita bola medzi mužmi vo veku 15–30 rokov.
„Ak poznáte pohlavie a vek človeka, viete s veľkou pravdepodobnosťou odhadnúť jeho štatistickú zodpovednosť za zločin.“ (Adolphe Quetelet)
- Zločiny boli spojené aj so sociálnymi faktormi. Vyššia kriminalita bola v oblastiach s chudobou, nezamestnanosťou a nižším vzdelaním.
Quetelet teda zistil, že zločin nie jelen o indivíduách – je to aj o podmienkach, v ktorých ľudia žijú. Queteletov prelomový záver teda bol, že spoločnosť v každom roku „vyrába“ určitý počet zločinov – takmer ako podľa štatistického mechanizmu. Ak sa teda chceme zamerať na prevenciu kriminality, musíme meniť podmienky, nie len trestať jednotlivcov.
Vedeli ste, že?
🔍 Quetelet sa pôvodne chcel venovať hviezdam, no nakoniec skončil pri ľuďoch — a zistil, že sú rovnako predvídateľní ako planéty. Namiesto obežných dráh objavil vzorce v tom, kto kradne, kto zabíja a kto si berie život.
Queteletovo dielo položilo základy sociológie a kriminológie. Zločin sa prestal vnímať ako výlučne osobné zlyhanie a začalo sa hovoriť o prevencii kriminality cez vzdelávanie, osvetu a ekonomické opatrenia či potrebe zlepšiť životné podmienky v rizikových komunitách. Namiesto slepého trestania vznikla myšlienka, že ak zmeníme prostredie, môžeme znižovať kriminalitu systematicky – nie až po tom, čo k nej dôjde.
Vedeli ste, že?
🔍 Queteletove štatistiky pomohli identifikovať, kto je vo väčšom riziku páchať alebo byť obeťou zločinu. Vďaka tomu vznikli preventívne programy pre mladistvých, najmä v sociálne znevýhodnených oblastiach.
„Mladí muži sú pre políciu to, čo vietor pre meteorológa – ukazovatelia búrky.“
(Adolphe Quetelet)
Najväčšia lekcia? Dáta nám pomáhajú lepšie porozumieť svetu a problémom v ňom. Quetelet neospravedlňoval zločiny – ale ukázal, že ak chceme menej zločinov, nestačí viac väzníc. Musíme sa pozerať na koreň problému – na školu, rodinu, komunitu, ekonomiku. A to platí dodnes. Fakty a dáta teda hovoria, že spravodlivé riešenia nevznikajú len na súdoch, ale aj v školách a rodinách či komunitách. Kriminalita totiž nie je len o zlých ľuďoch, ale aj o podmienkach, v ktorých žijeme.
Prekvapilo vás, že kriminalita má sezónne vzorce – podobne ako počasie?
Pridaj komentár